Dogo Argentino

Originálny názov plemena : Dogo Argentino

Krajina pôvodu : Argentína

Doba vzniku : Začiatok 20. storočia

Pôvodné využitie : Lovecký pes, psie zápasy

Dnešné využitie : Spoločník, pracovný pes

Priemerná dĺžka života :  11 – 12 rokov

Hmotnosť : 36 - 55 kg

Výška : 61 - 68 cm

História
Toto plemeno vzniklo v Argentíne, ktorá bola od roku 1525 obsadená Španielmi. Títo chovali v provincii Córdoba veľké biele dogy, ktoré používali k stráženiu, obrane, a tiež boli vychovávané pre psie zápasy. Tieto psy boli známe pod názvom córdobské dogy, a boli do značnej miery podobné so starým španielskym psom alano. Staré popisy psa alano sú zase veľmi podobné popisu dnešnej argentínskej dogy, z čoho sa dá usudzovať, že je ich predkom. Zámerom šľachtenia bolo získať psa, ktorý by v sebe spojoval útočnosť córdobské dogy, vynikajúci čuch a vytrvalosť európskych loveckých psov a obratnosť v boji, ktorou sa vyznačoval bulteriér. Zakladateľom plemena je Dr. Antonio Nores Martinez, ktorý chcel vyšľachtiť psa pre lov čiernej zveri, líšiek a púm. Skrížil teda bielu córdobskou dogu so španielskym honičom, ale bohužiaľ mu nebolo súdené jeho prácu dokončiť. V jeho zámeroch však pokračovali jeho synovia a brat Augustín. Prevádzali kríženie s ďalšími plemenami, ako bol napr. nemecký boxer, írsky vlkodav, anglický buldog, pointer, bordeauxská doga a bulteriér. Čisto bielu farbu dal argentínskej doge mastin de los pirineos. Čistokrvný chov započal v roku 1900, ale ďalších 30 rokov boli upevňované dedičné chovné línie. V roku 1964 bola uznaná argentínska doga kynologickým zväzom za samostatné plemeno a na výstave bola prvý krát predvedená v Buenos Aires v roku 1965, ako strážny a obranársky pes. FCI bola uznaná v roku 1973.

Typy
Toto plemeno sa nevyskytuje v žiadnych ďalších variáciách.

Všeobecný vzhľad
Argentínska doga je veľký, mohutný pes harmonického vzhľadu. Stredne veľká hlava s miernym stopom vzbudzuje dojem sily. Oči majú mandľový tvar a sú orieškovej hnedej až tmavohnedej farby. Uši sú nasadené vysoko a ďaleko od sebe, sú strednej dĺžky, široké, zaoblené do špičky a priliehajú k hlave. Týmto psom sa vždy uši kopírovali, ale dnes je kupírovanie uší psom v mnohých krajinách už zakázané. Telo je o niečo dlhšie než vyššie, s širokým, silným a dobre osvaleným chrbtom, širokým, hlbokým hrudníkom a silnými, svalnatými bedrami. Chvost je nasadený stredne vysoko, je silný a dosahuje až k pätám. Je šablovito zahnutý, v kľude zvesený, v pohybe je nesený v úrovni chrbtu alebo trochu vyššie.

Srsť a farba srsti
Srsť je krátka, hladká a na dotyk mäkká, bez podsady, ktorá sa vytvára len niekedy, pokiaľ pes žije v chladnom podnebí. Farba srsti je čisto biela. Prípustná je škvrna tmavej alebo čiernej farby okolo oka, nesmie však presahovať 10% celkové plochy hlavy. Prednosť je však dávaná psom čo najviac bielym.

Povaha
Argentínska doga má priateľskú, veselú povahu, chová sa prirodzene, je nenáročná a nie je ubrechaná. Pri správnej výchove nie je agresívna, ale je veľmi odvážna a ochranárska.

Spoločenská charakteristika
Pokiaľ je tento pes od začiatku dobre vedený pevnou rukou pána, stáva sa láskavým priateľom celej rodiny. K cudzím ľuďom je však prirodzene nedôverčivý a mohol by byť i agresívny, v dôsledku ochrany svojej rodiny a teritória. Voči cudzím psom sa snaží chovať veľmi dominantne, rovnako ako k ostatným zvieratám. Preto je nutné nie len včasné zoznámenie s nimi, ale taktiež dohľad.

Výchova
S výchovou tohto plemena je nutné začať ihneď po prevzatí. Je nevyhnutné zoznámiť šteňa nielen s prostredím domu a členmi rodiny, ale taktiež s okolím a situáciami, ktoré ho môžu stretnúť. Od začiatku si šteňa musí uvedomovať, kto je v rodine pánom, čo sa smie, a čo je pre neho zakázané. Ďalším krokom je základný výcvik poslušnosti, neskoršie je u tohto plemena možný i ďalší, špeciálny výcvik. K výchove a výcviku je potrebná značná dávka trpezlivosti a dôslednosti, prístup k psovi však musí byť citlivý a spravodlivý. Pokiaľ si neviete s výcvikom rady, obráťte sa na odborníkov.

Držanie
Argentínska doga je plemeno, ktoré je možné chovať ako v byte, tak i v dedinskom prostredí. Do koterca však nieje vhodné umiestniť šteňa ihneď po odobratí, je potrebné si ho ponechať aspoň nejaký čas doma, aby sa zoznámilo s prostredím a členmi rodiny. Pokiaľ chcete chovať psa v koterci, musí v ňom mať búdu, ktorá je pre chladné dni zabezpečená zateplením alebo vyhrievaním, a tiež dostatok priestoru. Nezabúdajte však, že je potrebný veľmi častý kontakt so psom, i keď je umiestnený vonku. Pre chov v byte sa veľmi osvedčuje klietka, ktorá zaistí bezpečnosť ako vášmu šteňaťu, tak i zariadeniu vášho bytu, a je taktiež veľmi vhodná pre uzatvorenie psa pred návštevami, ktoré sa vášho psa bojí.